„IoT je koncept, ktorý kladie dôraz na spojenie miliárd zariadení, ktoré majú schopnosť vzájomnej interakcie bez ľudského zásahu, čím zvyšujú kvalitu ľudského života a zlepšujú možnosti rozvoja podnikania.

Neexistuje žiadna definícia internetu vecí. EY však navrhla veľmi jednoduchú, ale dobre ilustrujúcu myšlienku IoT:

Internet vecí (IoT) je most medzi fyzickým a digitálnym svetom. Ide o pripojenie zariadení – akýchkoľvek zariadení – k internetu pomocou zabudovaného softvéru a senzorov na vzájomnú komunikáciu, zhromažďovanie a výmenu údajov. Pre vašu organizáciu je to obrovská príležitosť, pretože zariadenia s inteligentným pripojením vám umožňujú prístup k lepším informáciám, ktoré vám umožňujú robiť lepšie rozhodnutia[1].

Aby sme tomu celému porozumeli, mali by sme sa pozrieť na koncept IoT samotný. Pozostáva z dvoch hlavných častí:

Internet – ktorý Cambridge Dictionary definuje ako “rozsiahly systém prepojených počítačov po celom svete, ktorý umožňuje ľuďom zdieľať informácie a vzájomne komunikovať [2]” a

Veci – ktoré vo svojej práci Aplikácie IoT a IoT: Vízia 2020 autori definujú ako „virtuálny, skutočný, mobilný alebo stabilný objekt, ktorý kontinuálne prenáša informácie na ďalšie objekty[3]”

Internet vecí samotný môžeme popísať ako systém prepojených zariadení / vecí /predmetov, ktoré môžu navzájom zdieľať a komunikovať.

Takže ako IoT vlastne funguje?

Zahŕňa pripojenie veľkého počtu zariadení, ktoré zhromažďujú veľmi veľké množstvo dát, ktoré si navzájom prenášajú informácie a nakoniec budú schopné ich analyzovať (všetky zhromaždené údaje a informácie) a potom na ich základe prijímať nezávislé rozhodnutia. Ukážme si túto funkcionalitu na dvoch príkladoch.

Predpokladajme, že autá sú vybavené senzormi, ktoré dokážu detekovať, kde dôjde k poruche. Takto napríklad, ak sa niektorá z častí vo vašom aute pokazí, senzor odošle informácie napríklad do telefónu vodiča, ktorý bude môcť skontrolovať, ktorá dielňa v okolí ju môže okamžite opraviť. Vďaka tomu, že všetky vozidlá budú monitorovať svoje komponenty, bude zrejmé, či ide o trvalý problém tohto modelu, ktorý je potrebné časom meniť, alebo či ide o veľmi častý problém u automobilov, ktoré majú tento konkrétny diel z konkrétneho dňa výroby. To umožní vopred informovať majiteľov automobilov, ktorí majú tiež časť z tejto konkrétnej výrobnej série, aby si chybnú časť dali vymeniť.

Ďalším príkladom je budík, ktorý vás zobudí skôr, ak si všimne, že v ten deň je napríklad v uliciach mesta zápcha a budete potrebovať viac času na cestu ako obvykle. [4]

Medzi možné budúce využitie internetu vecí, ktoré môžu mať zmysel pre širokú verejnosť, môže patriť napríklad aj kvetináč, ktorý bude informovať o stave napájania rastliny, o tom, aké látky v jej pôde chýbajú, o stave slnečného svitu (či ich rastlina potrebuje viac alebo menej) atď[5].

Aby IoT fungoval čo najlepšie, potrebuje na prenos dát a informácií medzi nimi prístup k vysokorýchlostnej sieti (5G) a čo najväčšiemu počtu zariadení, senzorov atď.

Ako ukazuje niekoľko ukazovateľov, internet vecí je čoraz populárnejší. Prvým z nich môže byť analýza výsledkov služby Google Trends pre hľadaný výraz „IoT“ vo vyhľadávači Google. Od roku 2014 je trend jasný. Koncept si od roku 2014 veľmi rýchlo získava popularitu.

Graf 1. Indikátor vyhľadávania „IoT“ vo vyhľadávači Google.

Zdroj: Google Analytics

Medzi ďalšie dôvody, prečo si tento koncept získava čoraz väčšiu popularitu, patrí samozrejme počet zariadení pripojených k internetu vecí. Je veľmi ťažké určiť presný počet týchto zariadení. Toto číslo je však možné založiť na odhadoch. Preto sa predpokladá, že v roku 2018 bolo pripojených okolo 22 miliárd zariadení a do roku 2030 ich bude až 50 miliárd. [1]

Ak je už toľko zariadení pripojených na IoT, kde môžeme vidieť ich praktické využitie?

Vynikajúci model predstavuje Výskum Beencham, ktorý na svojej webovej stránke zaradil mapu sektorov M2M (machine-to-machine; stroj-stroju) / IoT.

Dostupné na: http://www.beechamresearch.com/article.aspx?id=4

Mapa zobrazuje 9 sektorov služieb.

• Budovy;
• Energia;
• Spotrebiteľ a domácnosť;
• Zdravotná starostlivosť a veda o živote;
• Priemysel;
• Doprava;
• Predaj;
• Bezpečnosť/verejná bezpečnosť;
• IKT a siete.

Každý z týchto sektorov je rozdelený do Aplikačných skupín (napríklad: priemyselný, verejnosť, obchody), potom sú rozdelené na Miesta (napríklad: proces, dátové centrá, nákupné centrá) a potom Zariadenia (napríklad: digitálne fotoaparáty, podnikové telefónne systémy, platobné terminály) [2].

Pokiaľ ide o zariadenia typické pre internet vecí, jedná sa o všetky druhy senzorov a inteligentných zariadení (smartfón, inteligentná TV, merače aktivity), ktoré dokážu odosielať informácie do ďalších zariadení. Používajú technológie ako NFC, ZigBee a Bluetooth[3].

Dôležitou vlastnosťou zariadenia IoT je, že musí byť spravovateľné človekom a dá sa inovovať.

V tejto chvíli stojí tiež za zmienku štandard Narrowband IoT, ktorým je rádiová technológia LPWAN (Low Power Wide Area Network). Táto technológia umožňuje rôznym senzorom dlho pracovať s malým množstvom energie, ktorá je nevyhnutná na správne fungovanie systému M2M a nepreťažuje prostredie strašnou spotrebou energie. Okrem toho umožňuje zabudovanú penetráciu do systému a pripojenie desiatok tisíc zariadení do jedného systému.

Spolu s ním je IPv6 jednou z technológií, ktorá umožňuje zavádzanie budúcich konceptov využívajúcich IoT pokročilejším spôsobom, ako je Inteligentné mesto.

IPv6 je protokol, ktorý bol síce vyvinutý v 90. rokoch, ale až teraz sa mu dostáva veľkej pozornosti. Má nahradiť IPv4. Odhady spoločnosti Cisco hovoria, že 99% zariadení nemá vlastnú IP adresu, čo spomaľuje a brzdí proces ich pripájania k internetu vecí.

Zdroj: Navrhnuté makrovektorom / Freepik

Vyššie uvedená ilustrácia predstavuje obraz pojmu ´spojené veci´. Zariadenia / snímače sú pripojené k sieti a navzájom. To je v koncepcii internetu vecí veľmi dôležité.

Umožňuje to zariadeniam a senzorom navzájom sa kontaktovať, analyzovať informácie a reagovať bez potreby ľudskej integrácie. Toto je podstatná výhoda a charakteristická vlastnosť inteligentných zariadení (môžu sa rozhodovať nezávisle[1]).

Riešenia IoT ponúkajú aj podniky, ktoré sú technologickými gigantmi, ako napríklad:

 

Google – Google Cloud IoT riešenia

Odkaz: https://cloud.google.com/solutions/iot

Microsoft – Azure IoT

Odkaz: https://azure.microsoft.com/en-us/overview/iot/

 

Amazon – AWS IoT

Odkaz: https://aws.amazon.com/iot/

Poskytovateľov IoT je samozrejme oveľa viac a nie sú to len tí 3 uvedení vyššie.

---

[1] Cambridge Dictionary. (n.d.). Retrieved from: https://dictionary.cambridge.org/pl/dictionary/english/internet

[2] Bhat, Sagar & Bhat, Omkar & Gokhale, Pradyumna. (Jan, 2018). Applications of IoT and IoT: Vision 2020. 5. 36-40. 10.17148/IARJSET.2018.516.

[3] Dr hab. Senkus P. Dr Skrzypek A. Dr Łuczak M. Dr Malinowski A. (2014). Internet of Things: Past − Today – Future. Zeszyty Naukowe UNIWERSYTETU PRZYRODNICZO-HUMANISTYCZNEGO w SIEDLCACH Nr 103 Seria: Administracja i Zarządzanie. Retrieved from: https://repozytorium.uph.edu.pl/bitstream/handle/11331/445/Internet_of_things-przeszlosc-terazniejszosc-przyszlosc.pdf?sequence=1

[4] Golczyk P. (n.d.). Big-data & internet of things czyli spojrzenie w przyszłość marketing operations. Retrieved from: http://golczyk.com/big-data-internet-of-things-czyli-spojrzenie-w-przyszlosc-marketing-operations/

[5] Tankovska H. (Aug 27, 2020). IoT connected devices worldwide 2030. Statista. Retrieved from: https://www.statista.com/statistics/802690/worldwide-connected-devices-by-access-technology/

[6] Beecham Research. (n.d.). M2M World of Connected Services. The Internet of Things. Retrieved from: http://www.beechamresearch.com/article.aspx?id=4

[7] Software Testing Help. (Sep 1, 2020). 18 Most Popular IoT Devices In 2020 (Only Noteworthy IoT Products). Retrieved from: https://www.softwaretestinghelp.com/iot-devices/

[8] Probola J. (Jul 11, 2017). NarrowBand IoT rewolucjonizuje Internet Rzeczy. Forbot. Retrieved from: https://forbot.pl/blog/narrowband-iot-rewolucjonizuje-internet-rzeczy-id21330

[9] Of course by “independent” is meant based on algorithms.