Zdá sa, že všetko nasvedčuje tomu, že táto technológia sa bude naďalej vyvíjať rýchlym tempom. Nie je však zbavená rizík a nebezpečenstiev, ak sa používa neopatrným spôsobom. Samotná budúcnosť tejto technológie je stále zahalená tajomstvom a množstvom neistôt. Existujú však rôzne predpovede týkajúce sa jej schopnosti v budúcnosti zlepšovať náš život. Samotný koncept sa zdá byť takmer neobmedzený. Aby bol úspešný, vyžaduje pripojenie čo najväčšieho počtu zariadení, čo by malo umožniť zhromažďovanie a spracovanie obrovských údajov (pozri kapitolu „Vplyv internetu vecí“).

Jednou z vecí, ktoré stále stoja za zmienku, je rozlíšenie internetu všetkého (IoE). Je to oveľa širší pojem a obsahuje oveľa viac prvkov.

Jeho definície sa ujalo okrem iného CISCO, ktoré ho definovalo ako:

„Internet všetkého (IoE) spája ľudí, procesy, dáta a veci,

aby boli sieťové pripojenia relevantnejšie a hodnotnejšie ako kedykoľvek predtým –

premena informácií na akcie, ktoré vytvárajú nové schopnosti, bohatšie zážitky a

bezprecedentná ekonomická príležitosť pre podniky, jednotlivcov a krajiny. [1]“

Hodnota IOE je širšia kvôli jeho sociálnej a ekonomickej dimenzii, pretože sa týka tak procesov, ako aj ľudí (okrem údajov a vecí) uvedených v definícii.

Medzi koncepty, ktoré sú asi najviac diskutované, patrí Smart City/Inteligentné mesto

Čoraz častejšie sa o ňom hovorí na rôznych konferenciách a v článkoch / publikáciách.

Čo je teda Smart City a akú rolu v ňom zohráva internet vecí?

Pri hľadaní spoločných bodov v rôznych definíciách inteligentného mesta sa môžeme stretnúť s funkciami, ako sú:

• Vysoko technologicky vyvinutý;
• Vysoký životný štandard a
• Inteligentní ľudia[2].

Napriek zdaniu nie je Smart Cities futuristický koncept, ale realita, v ktorej je stále viac miest na celom svete čoraz inteligentnejších.

Rebríček takýchto miest sa vykonáva napríklad pomocou Rebríčka inteligentných miest alebo IESE Cities in Motion Index (Mestá v pohybe). Posudzujú štruktúry a technológie v takých kategóriách, ako sú:

• Zdravie a bezpečnosť (príklad: štruktúra -znečistenie ovzdušia/ technológie– Online hlásenie problémov s údržbou mesta poskytuje rýchle riešenie);
• Mobilita (príklad: štruktúra – dopravné zápchy / technológie – Aplikácie, ktoré vás nasmerujú na dostupné parkovacie miesto, skracujú čas jazdy);
• Činnosti (príklad: štruktúra – zelené priestranstvá/ technológie – Online nákup lístkov na predstavenia a do múzeí);
• Príležitosti <práca a škola> (príklad: štruktúra – Možnosti celoživotného vzdelávania poskytované miestnymi inštitúciami / technológie – Online služby poskytované mestom uľahčili založenie nového podnikania)
• Správa (príklad: štruktúra – Obyvatelia poskytujú spätnú väzbu projektom / technológiám miestnej samosprávy – Online platforma, kde môžu obyvatelia navrhovať nápady, zlepšila život v meste) [3].

Súbor funkcií predstavených v indexe nám môže pomôcť pochopiť, čím by sa malo mesto vyznačovať a čo môžeme nazvať inteligentným.

Ďalším návrhom, ktorý tvorí Smart City, je nasledujúci model.

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe: http://www.smart-cities.eu/?cid=2&ver=4

V tomto modeli pozostáva Inteligentné mesto z:

• Inteligentnej ekonomiky;
• Inteligentnej mobility;
• Inteligentného životného prostredia;
• Inteligentných ľudí;
• Inteligentného bývania;
• Inteligentnej správy.

Ako môžeme vidieť, koncept Smart je oveľa podrobnejší a zahŕňa oveľa väčšie množstvo rôznych komponentov, ako sú ekonomika alebo správa vecí verejných (nielen zariadenia a dáta), a môžeme tu dokonca hovoriť o filozofii vývoja nielen miest, ale aj komunít (čo je vlastne požiadavka, aby bolo možné eticky a efektívne využívať technologický rozvoj).

Smart City je súhrnom vyššie uvedených konceptov a vyplynul z potreby udržateľného rozvoja a optimalizácie spotreby zdrojov.

Ako vidíte, v definíciách Smart City sa všade objavuje čarovné slovo „smart“. A to je prepojenie s internetom vecí. A teda, ako zapadá IoT do Smart City a akú rolu v ňom hrá?

Aby bolo mesto inteligentné (v technologickom zmysle), je potrebné “skombinovať” jeho prvky navzájom.

Zdroj: Navrhnuté makrovektorom / Freepik

Technológia IoT pomocou senzorov podporuje mesto a prenos informácií medzi nimi. Čím viac senzorov, tým viac informácií možno spracovať a optimalizovať na fungovanie mesta, s vynikajúcimi výsledkami z hľadiska využívania zdrojov (aj prírodných) a kvality života. Ako však môže bezdrôtový kontakt medzi zariadeniami fungovať v praxi?

Dobrým príkladom by boli riešenia ponúkané IoT (spolu s ďalšími technológiami Priemyslu 4.0), napríklad vo verejnej doprave.

Monitorovanie a analýza dopravy môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu emisií CO2 produkovaných v meste a umožnia reagovať na obzvlášť citlivé body. Vďaka senzorom na zastávkach a analýze dopravy je tiež možné lepšie predpovedať čas potrebný na cestu autobusov (alebo iných druhov verejnej dopravy) z jedného miesta na druhé. Takto budete mať pri čakaní na zastávke na elektronickej tabuli (ale aj vo svojom inteligentnom zariadení: telefón, hodinky, …) vždy zobrazený správny čas príchodu autobusu. Čas budú aktualizovať a opravovať napríklad senzory, ktoré takýto autobus prejde cestou. Navyše je ľahšie odhadnúť, kedy spoj dorazí, a to vďaka distribúcii senzorov po celom meste[1]. Potom vďaka IoT môžeme určiť, kedy sa autobus dostane na zastávku Xy, ak je autobus momentálne na zastávke X1, pretože budeme vedieť, či sú v meste zápchy.

Senzory na parkovacích plochách, ktoré odosielajú informácie do mobilnej aplikácie, vám umožnia ľahko nájsť prázdne parkovacie miesto a ešte ho pre vás zvýraznia. Pouličné osvetlenie môže reagovať na súčasné potreby vášho mesta úpravou úrovne osvetlenia[2].  To všetko umožní optimalizovať spotrebu energie tak, aby bola čo najrovnomernejšia, bez zbytočného zvyšovania / znižovania spotreby.

Z výhod, ktoré IoT môže energetickému sektoru priniesť, môžeme spomenúť aj inteligentné senzory, ktoré na základe prevádzky dokážu riadiť spotrebu energie budovy. To znamená napríklad to, že keď vieme, že iba 2 poschodia v 6 poschodovej budove sú obsadené ľuďmi, môže systém znížiť spotrebu energie na ďalších 4 poschodiach atď. Tieto udržateľné spôsoby vyváženého využívania energie znižujú náš vplyv na klímu.

Senzory IoT tiež pomôžu zvýšiť bezpečnosť pri práci a v meste. Príklady použitých senzorov sú senzory na snímanie odtlačkov prstov alebo rozpoznávanie tváre. Pomáha to chrániť sídliská pred nezvanými hosťami.

Dôležitou úlohou inteligentných miest je tiež odpadové hospodárstvo. Ovplyvňuje kvalitu života v meste a, čo je veľmi dôležité, podporuje udržateľný rozvoj mesta a životné prostredie. Akú úlohu tu zohrávajú senzory a pripojené zariadenia? Umožňujú napríklad monitorovať plnú kapacitu odpadkových košov a efektívne odosielať informácie odpadovým vozidlám. Takto budú podniky zodpovedné za udržiavanie čistoty mesta schopné reagovať na informácie, ktoré dostanú. Riešenie sa tak zefektívni. Vozidlá nebudú nútené premávať po meste, ale budú môcť uprednostňovať tie miesta, kde bol (alebo bude čoskoro) dosiahnutý plný limit kapacity odpadkového koša[3].

Pokiaľ ide o nebezpečenstvá, je nemožné si ich nevšímať. Toľko rôznych vzájomne prepojených zariadení je pre hackerov vstupnou bránou. Je ťažké zaistiť bezpečnosť všetkých zariadení a skutočnosť, že sú vzájomne prepojené, uľahčuje hľadanie „dier“ v systémoch (ako tomu bolo napríklad v roku 2016, keď hackeri napadli populárne weby ako Netflix, Twitter, Spotify a mnoho ďalších[4]).  V každom prípade je to jedna z hlavných slabín zabezpečenia IoT (útok na najmenej zabezpečené zariadenia). Spoločnosť HP vo svojej štúdii z roku 2014 uviedla, že takmer každé zariadenie (v štúdii sa hovorí až o 70% zariadení pripojených k internetu vecí) je náchylné na útok z dôvodu svojich bezpečnostných obmedzení (kryptografia alebo napríklad zlá správa kontroly prístupu) [5].

Medzi aktuálny problémy patria aj problémy týkajúce sa bezpečnosti údajov používateľov a toho, kde a ako sú tieto údaje uložené. Rýchlosť vývoja technológie nemusí vždy ísť ruka v ruke s jej bezpečnosťou, jej komponenty nemusia byť správne pripravené kvôli snahe urýchliť implementáciu.

Bezpečnosť používateľov by mala byť prioritou. Existujú samozrejme podniky, ktoré poskytujú riešenia (hlavne vo výrobnom sektore) na zabezpečenie systémov. Medzi nimi môžeme spomenúť Bayshore. Vyvinula systémy SCADA, ktoré poskytujú bezpečnosť systému v kontexte IoT[6].

Bezpečnosť používania technológií ponúkaných Priemyslom 4.0 – vrátane internetu vecí – je veľmi dôležitá. Okrem bezpečnosti údajov by sme mali brať do úvahy aj bezpečnosť z hľadiska rozsahu etického používania technológie a jej dlhodobého dopadu na životné prostredie alebo ľudí.

---

[1] Cisco. (2013). The Internet of Everything Global Private Sector Economic Analysis. Retrieved from: https://www.cisco.com/c/dam/en_us/about/ac79/docs/innov/IoE_Economy_FAQ.pdf

[2] Stryjewska A. (Nov 4, 2020) Smart City 2020 – najinteligentniejsze miasta w Polsce i na świecie. Retrieved from: https://nafalinauki.pl/smart-city-2020-najinteligentniejsze-miasta-w-polsce-i-na-swiecie/

[3] IMD World Competitiveness Center.(September, 2020) 2^nd IMD-SUTD Smart City Index Report. Retrieved from: https://www.imd.org/smart-city-observatory/smart-city-index/#:~:text=Singapore%2C%20Helsinki%20and%20Zurich%20have,%E2%80%9Csmart%E2%80%9D%20their%20cities%20are.

[4] By speaking of the whole city, this is, of course, about the sensors on the bus route.

[5] T-mobile. (n.d.). Rozwiązania smart cities. Retrieved from: https://biznes.t-mobile.pl/pl/blogit/iot-smart-city-i-big-data/rozwiazania-smart-cities

[6] Mao Y. M. (Sep 26, 2019) What is the role of IoT in Smart Cities? Retrieved from: https://www.finextra.com/blogposting/17931/what-is-the-role-of-iot-in-smart-cities

[7] Kochetkova K. (Oct 26, 2016) How to not break the Internet. Retrieved from: https://www.kaspersky.com/blog/attack-on-dyn-explained/13325/

[8] HP. (2014). HP Study Reveals 70 Percent of Internet of Things Devices Vulnerable to Attack. Retrieved from: http://www8.hp.com/us/en/hp-news/press-release.html?id=1744676.

[9] Rot A. Blaicke B. (2017). Bezpieczeństwo Internetu Rzeczy. Wybrane zagrożenia i sposoby zabezpieczeń na przykładzie systemów produkcyjnych. Uniwersytet Ekonomiczny we Wrocławiu. Wydział Zarządzania, Informatyki i Finansów.