Aby sme ukázali, ako sú koncepty Priemyslu 4.0, ako napríklad IoT, čoraz populárnejšie, je potrebné zdôrazniť existujúce aplikácie, s ktorými sa môžeme stretnúť. Pokiaľ ide o aplikácie IoT v každodennom živote, patria sem všetky inteligentné zariadenia, ako sú inteligentné váhy, inteligentné zámky, inteligentné domáce jednotky a inteligentní asistenti ako Alexa v Amazone alebo Siri v Apple[1].

 

Zdroj: Navrhnuté makrovektorom / Freepik

Vyššie uvedená vektorová grafika zobrazuje príklady vyššie spomenutých inteligentných zariadení. Možno poznáte a viete pomenovať niektoré z nich (v mnohých prípadoch, aj keď o nich hovoríme, používame výraz smart, napríklad: smart hodinky, smart náramok, smartfón, smart televízia atď.).

´Smart´’ tiež prinieslo veľa zaujímavých nápadov, ktoré sa často zameriavajú na udržateľnejší a ekologickejší rozvoj, napríklad prostredníctvom lepšieho a efektívnejšieho využívania prírodných zdrojov.

Medzi nimi je veľa zaujímavých konceptov, ako napríklad Smart Grid.

Smart Grid je niečo, čo môžeme nazvať inteligentnou distribúciou energie. Má mať revolučnú úlohu a spočívať v komunikácii zariadení v elektrickej sieti s cieľom znížiť náklady a zvýšiť efektivitu siete. Ako by to fungovalo? Mohli by ste napríklad dostať správu od svojho dodávateľa elektriny, že môžete znížiť svoju spotrebu elektriny v priebehu nasledujúcej hodiny o 10% a večer získať hodinu zadarmo. Optimalizuje to prácu elektrárne kompenzáciou jej účinnosti v rôznych hodinách[1]. Koncepty ako Smart Grid sú podporované preto, lebo prispievajú k efektívnejšiemu a ekologickejšiemu využívaniu zdrojov, ktoré majú podporovať starostlivosť ľudí o Zem. Zároveň to má zvýšiť našu kvalitu života.

Samotný internet vecí je jedným z konceptov Priemyslu 4.0, ale jeho úlohy nie sú oddelené. Na jeho úspechu sa podieľajú aj ďalšie koncepcie, ktoré sú účinné práve ich vzájomným prepojením. To sa samozrejme netýka iba internetu vecí.

Väčšina technológií a konceptov Priemyslu 4.0 je nejako prepojená. Pokiaľ ide o internet vecí, je veľmi závislý od ďalších konceptov, ako napríklad:

• Big Data;
• Strojové učenie;
• Umelá inteligencia;
• Cloud computing;
• Edge computing.

Hranica medzi rôznymi technológiami je často veľmi plynulá. Stojí však za zmienku, ako sa navzájom podporujú, pretože práve ich spolupráca je hnacou silou zmien.

Je dobré začať vysvetlením, čo je Edge computing a ilustrovať jeho kompatibilitu s IoT.

Edge computing je spracovanie informácií zo senzorov pri vchode. Jeho účelom je spracovať okrajové informácie tak, aby vyšli iba relevantné informácie. O čom to je?

Predpokladajme, že máte okolo budovy podniku sieť kamier a senzorov. Nechcete, aby vás neustále bombardovali informácie z kamier a senzorov (IoT), takže výpočtová architektúra Edge tu bude fungovať tak, že bude spracovávať informácie prijaté zo zariadení IoT a odosielať informácie iba v prípade nejakej anomálie, v tomto prípade napríklad keď spomínané senzory a / alebo kamery detekujú pohyb. Ako môžeme vidieť, Edge computing je prvé miesto filtrovania údajov a zachytáva iba relevantné informácie[2].

Ďalšia technológia, ktorá je veľmi úzko prepojená s IoT sú Big Data.

Big Data je technológia, ktorá umožňuje zhromažďovanie a analýzu veľkého množstva údajov. Pre IoT je to nevyhnutné, pretože všetky „veci“ (zariadenia, senzory) zhromažďujú obrovské množstvá informácií, ktoré chceme analyzovať.

Zariadenia IoT teda zhromažďujú obrovské množstvo dát, ktoré potom dodávajú a ukladajú riešenia Big Data pomocou rôznych technológií na optimalizáciu ukladania dát v úložiskách.

Takéto systémy sú známe ako Dátové jazerá[3]. Kľúčovým slovom je slovo optimalizované. Pokiaľ ide o zhromažďovanie takýchto veľkých údajov, ktoré sa potom použijú na analýzu, ak by nedošlo k optimalizácii ich ukladania, bola by to veľmi náročná úloha (a pravdepodobne tiež veľmi nerentabilná). Preto sa údaje ukladajú v takzvanom „surovom formáte“, ktorý je najefektívnejší.

Prečítajte si viac o Big Data v Module 6 „Analytika algoritmov pre Big Data zákazníkov “.

V IoT je potrebné strojové učenie, pretože množstvo dát prichádzajúcich zo zariadení je príliš veľké na to, aby sa dali efektívne analyzovať. Vďaka technológii strojového učenia sa zariadenia môžu naučiť merať iba tie, ktoré sú relevantné (napríklad indikujúce prerušenie procesu alebo anomáliu). To sa deje pomocou pokročilých algoritmov. Strojové učenie kombinuje prvky počítačovej vedy a štatistického modelovania, čo umožňuje automatizovanú analýzu údajov.

V každodennom živote nájdeme čoraz viac miest, kde sa používa internet vecí, ani len netušiac, že ​​používame túto technológiu. O koncepte, ako je Smart Home, môžete počuť čoraz častejšie. O čom to je? A môžete zaviesť tieto riešenia do svojho podnikania?

Smart Home, ako už názov napovedá, je inteligentný dom v tom zmysle, že sa dá aj efektívne spravovať. V prípade správy Smart Home pôjde o správu na diaľku, teda zo smartfónu, počítača alebo iného zariadenia. Pretože neexistuje jednotná štandardizovaná definícia inteligentného domu, je niekedy ťažké povedať, kedy o takom dome skutočne hovoríme. Z množstva rôznych návrhov definícií však môžeme čerpať niekoľko komponentov. Nájdeme medzi nimi napríklad to, že využíva technologické systémy, autonómne procesy a zariadenia, ktoré môžeme ovládať z jednej úrovne. Z technológií používaných v dome môžeme rozlíšiť napríklad tieto:

• Smart osvetlenie

Najjednoduchšie z nich je, že dokážeme napríklad riadiť intenzitu alebo farbu jednotlivých žiaroviek v dome tak, aby boli prispôsobené užívateľovi a šetrili elektrinu. Medzi pokročilejšie technológie patrí napríklad rotačné osvetlenie. Poskytujú možnosť rozsvietiť a vypnúť rôzne žiarovky vo vašej domácnosti (napokon, vo vašej neprítomnosti). Cieľom je vytvoriť dojem, že sa niekto v dome nachádza, a vystrašiť potenciálnych zlodejov. Samozrejmosťou je možnosť doma naprogramovať osvetlenie podľa vášho denného rytmu. Napríklad, ak vstávate ráno o šiestej, vaše osvetlenie sa môže automaticky zapnúť a znížiť ráno svoju intenzitu, aby nerušilo váš zrak. Ak smart osvetlenie vie, že ste už o ôsmej ráno v práci, môže automaticky vypnúť všetky žiarovky v domácnosti, aby ste sa po odchode z domu nemuseli zaoberať tým, či ste zhasli svetlá[4].

Túto technológiu môžu využiť aj startupy, kde sa intenzita svetla prispôsobí práci zamestnancov. Je to tiež zaujímavý nápad pre startup, najmä preto, že sa čoraz viac oceňuje vplyv osvetlenia na kvalitu práce, zdravie a život.

• Bezpečnosť

Pokiaľ ide o bezpečnosť v inteligentnej domácnosti, môže to zahŕňať inštaláciu senzorov, kamier alebo inteligentných zámkov. Na jednej strane vám to zaistí veľkú bezpečnosť v domácnosti / práci, ale na druhej strane to paradoxne môže predstavovať zdroj nebezpečenstva. Podnik NTT Data Corp. uvádza, že v roku 2016 bolo až 80% amerických zákazníkov znepokojených bezpečnosťou svojich inteligentných domov. Je to kvôli skutočnosti, že v inteligentnom dome sa nachádza veľký počet zariadení a hackeri tak majú väčšiu šancu prelomiť bezpečnostný systém jedného z nich a dostať sa do domu. Premyslené a inteligentné využitie technológie môže byť napriek tomu veľmi komfortné.

Ako môžu startupy vo svojich prevádzkach využívať technológiu IoT?

V skutočnosti existujú 2 hlavné spôsoby:

– ponúkať riešenia IoT;

– využívať pre svoje podnikanie riešenia IoT.

To znamená, že môžete byť poskytovateľom alebo zákazníkom riešení IoT (ďalšie informácie nájdete v kapitole IoT a startupy). Pokiaľ ide o používanie IoT, je vo všeobecnosti spojené s používaním aspoň niekoľkých prvkov Priemyslu 4.0. Ako už bolo spomenuté vyššie, tieto technológie sú navzájom veľmi prepojené a ak sa skombinujú, poskytujú používateľovi správnu hodnotu.

V súčasnosti existuje čoraz viac priemyselných odvetví, ktoré sú ochotné používať internet vecí. Jeho použitie je veľmi často indikované v sektoroch ako:

• Zdravotná starostlivosť;
• Maloobchod;
• Výroba;
• Vozidlá;
• Poľnohospodárstvo;
• Energetika;
• Verejná bezpečnosť.

Ale riešenia IoT môžete nájsť takmer kdekoľvek.

---

[1] Donaldson J. (Mar 27, 2019). Why is the Internet of Things Important to our Everyday Lives? Retrieved from: https://mojix.com/internet-of-things-everyday-lives/

[2] Golczyk P. (n.d.). Big-data & internet of things czyli spojrzenie w przyszłość marketing operations. Retrieved from: http://golczyk.com/big-data-internet-of-things-czyli-spojrzenie-w-przyszlosc-marketing-operations/

[3] Fruhlinger J. (May 13, 2020). What is IoT The internet of things explained. Retrieved from: https://www.networkworld.com/article/3207535/what-is-iot-the-internet-of-things-explained.html

[4] Chen M. (August 6, 2019). How Big Data Powers the Internet of Things. Retrieved from: https://blogs.oracle.com/bigdata/how-big-data-powers-the-internet-of-things

[5] Szczęsny J. (Aug 16, 2020). 5 urządzeń smart home, które NAPRAWDĘ WARTO sobie kupić. Retrieved from: https://antyweb.pl/smart-home-urzadzenia-warto/

[6] Rouse M. (July 2020). Smart home or building (home automation or domotics). Retrieved from: https://internetofthingsagenda.techtarget.com/definition/smart-home-or-building